Ešte stále platí, že Slovensko je krajina, kde sa strojárskej výrobe darí a segment stále napreduje. Za firmou COLAB stojí Peter Benkovský, ktorému strojárstvo učarovalo náhodou. Dnes ho vo firemnom a výrobnom showroome nájdete od skorého rána do neskorého večera. Práca mu je koníčkom. Porozprával nám o svojej ceste k CNC strojom a začiatkoch podnikania.

COLAB je jednou z mála slovenských strojárskych firiem, ktorá sa venuje nielen výrobe, ale aj predaju CNC strojov rôzneho zamerania. Aj vďaka tomu môžete predávať to, čo sami vo výrobe používate a viete presne, čo zákazníci do svojej výroby potrebujú. Začnime chronologicky. Ako ste sa vlastne dostali k strojarine? Bola to rodinná tradícia alebo iné okolnosti?

Náhodou, a to cez hudbu. Znie to zvláštne, ale je to tak. Po strednej škole som si raz cestou z mesta v autobuse prisadol k jednému chalanovi, ktorý počúval hudbu. Začali sme sa baviť o hudbe, o živote, o škole. Mal som čerstvo skončenú strednú školu elektrotechnickú a nevedel som, čo ďalej. Povedal: „Poď k nám na výšku, na strojarinu,“ a tak som išiel… Na vysokej som sa zúčastňoval na rôznych študentských projektoch. Vo štvrtom ročníku prišiel v mojom živote prelomový projekt – projekt konštrukcie formuly. Zostavili sme tím a začali teoretickou rovinou. Počítali sme funkčnosť motora, nárazníkovú zónu. V piatom ročníku sme potom konštruovali reálny model.

Konečne prišlo niečo hmatateľné. Venovali sme tomu všetok voľný čas, celkom nás to pohltilo. V škole sme zostávali aj v noci, spomínam si, ako nás často vrátnik vyháňal. Vytvorili sme prototyp formuly a začali chodiť po študentských súťažiach, aj do zahraničia. Významnou udalosťou bola účasť na pretekárskom okruhu Nürburg Ring. Také súťaže boli sponzorované automobilkami, ktoré si na nich „odchytávali“ budúcich zamestnancov. Hodnotilo sa všetko do detailu – konštrukcia, spoje, materiál, teoretická časť, biznis model, zámer do budúcnosti, vízia. Druhá časť bola praktická – jazda. Súperenie bolo nesmierne náročné. Pochopili sme úroveň rozdielu medzi školami, napríklad to, aké zázemie poskytujú študentom pri takýchto projektoch školy v zahraničí.

Ako ste v konkurencii dopadli?

Aj napriek zázemiu, z ktorého sme vzišli, pokiaľ ide o úroveň auta, boli sme rovnocenní s ostatnými krajinami. Úroveň finančnej aj materiálnej podpory bola viditeľne rozdielna, ostatní mali 150-členné tímy a podporu automobiliek s rozpočtom aj 150 000 eur. Nás bolo 13 a zohnali sme 20 000 eur od ZSE. Napriek tomu sme boli úspešní a v teoretickej časti súťaže v roku 2010 sme získali ocenenie.

Predpokladám, že sa váš život zmenil, a aj vás si v Nemecku všimli.

Áno, krátko na to som začal pracovať v Nemecku, v robotickej firme FEE. Chcel som sa priučiť nemeckej precíznosti, ale bol som sklamaný a práca ma nenapĺňala, aj keď zárobok bol slušný. Popri práci som na diaľku pripravoval formulu a účasť na ďalšom ročníku, na španielskom okruhu v Katalánsku, kde sme skončili druhí. To bol rok 2012. V Nemecku ste teda dlho nezostali a vrátili ste sa na Slovensko. Po súťaži v Španielsku som sa vrátil a založil som firmu e-Sense. Dal som dokopy partiu spolužiakov. Všetko sme riešili s nadšením ani si neuvedomujúc svoju cenu a hodnotu práce. Naša práca nás bavila a tešil nás náš profesijný posun. Prvým veľkým projektom bol český bicykel Favorit, spolupráca spočívala v obnove kultovej značky. Začali sme len obyčajným pôvodným nákresom bicykla. Cieľom bola výroba „custom made“ bicykla na mieru, podľa rozmerov zákazníka. Gro spočívalo v programovaní rovníc tak, aby zo vstupných údajov vyšli výrobné výkresy a CNC dáta do výroby. Tu sme si postupne uvedomili cenu našej práce, ktorá, žiaľ, nebola patrične ohodnotená, preto sme sa v projekte rozišli.

Nasledovala nezvyčajná zákazka…

Náhoda chcela, že sme sa s e-Sense dostali k výrobe dronu, ktorý dokáže povešať na stožiare vysokého napätia plašiče vtákov. Ako často hovorím: „keď nevieš o tom, že sa to nedá, tak sa to podarí“! Skúšali sme zostrojiť prototyp a dokázali sme to za mesiac. No doplatili sme na nekorektných biznis partnerov. Dohodli sme sa o vytvorení spoločnej firmy so zadávateľom, v ktorej sme drony mali vyrábať a dodávať. Nastal však problém so zmluvou, pochopili sme, že zadávateľ si chce privlastniť knowhow. Chceli si nechať náš prototypový nápad, pretože v tom bol najväčší potenciál. Po náročných rozhodnutiach sme nakoniec spoluprácu ukončili a nechali sa z projektu vyplatiť. Od roku 2018 sme sa zamerali na výrobu prototypov a doterajšie skúsenosti nám dostatočne poslúžili na to, aby sme už boli v biznise a výbere partnerov opatrní. Drony sme nakoniec „nezavesili na klinec“ a konkurenčnú výhodu v podobe skúseností s vývojom UAV sme pretavili do ozdravenej spoločnosti Lambda Solutions, ktorá v odvetví dronov a UAV ponúka jedinečné riešenia.
Ďalší rok bol pre vás opäť v znamení zmien. Založili ste spoločnosť COLAB. Pre slovenský trh niečo prelomové a riskantné, no išli ste do toho. Ako sa to začalo?

V roku 2019 sme sa spojili s veľkým investorom. Bol to prelomový rok. Zo začiatku sme váhali, no uskutočnenie vízie bolo silnejšie ako obavy. Založili sme COLAB – predaj CNC strojov v kombinácii s prototypovou a sériovou výrobou. Pôvodný zámer bol aj zdieľaná výroba, od toho sme zatiaľ upustili, lebo náš trh na toto ešte nie je pripravený. Každý chce robiť sám pre seba a na seba. Firmy sa boja, že im iný ukradne robotu, výrobu, zákazníka.

A potom prišiel covid. Ako ste toto obdobie zvládli?

Sústredili sme sa na budovanie zázemia a výrobu, tá išla dobre. Vybudovali sme výrobnú halu a showroom v Trnave. V začiatkoch pandémie sa predaj CNC strojov pozastavil, firmy nechceli ísť do finančného rizika spojeného s kúpou strojov a problematická bola aj doprava. Za posledný rok sa však predaj výrazne rozbehol – kúpou prvého stroja pre prvého klienta sa to celé spustilo, ďalší potenciálni klienti sa chodili na ten stroj pozerať. Tým klientom bola firma Hykozink, s ktorou spolupracujeme doteraz aj vo výrobe. Ešte v roku 2019 sme navštívili Čínu. Hľadali sme partnerov, stroje, ktoré budeme predávať u nás. Vybrali sme prvé stoje do nášho nového showroomu – laser, trojosové frézovacie centrum, sústruh a router. Používame ich v našej výrobe a zároveň na ukážku pre predaj. Posledné dva roky sme sa teda postupne etablovali na trhu prostredníctvom zákazníkov, ktorí o nás šírili dobré referencie. Od roku 2021 máme oficiálne zastúpenie značiek PRATIC a SENFENG LEIMING. Predávame aj značky EXCITECH a HIRUNG.
Ako sa darí COLABU dnes?

Veľmi dobre. Máme stále zákazky a portfólio, ktoré rozširujeme. Postupne expandujeme s výrobou aj pre Nemecko a Česko. Gro našej výroby sú veľké hliníkové základové dosky pre robotiku, CNC sústruženie, trojosové obrábanie, laserovo ohýbané dielce. Robíme s plastom, hliníkom, oceľou. Pokiaľ ide o predaj, najväčší dopyt je po laseroch. Máme za sebou päť inštalácií strojov u klientov, ďalšie sú ešte na tento rok naplánované. Väčšina našich klientov je z výrobného segmentu, stavebníctva, výroby poľnohospodárskej a ťažkej techniky. Sme jediní, čo máme stroje na rezanie vodným lúčom – MECHANI – vyrobené a dizajnované na Slovensku! Spoločne sme vyvinuli túto 5-osovú vodnú rezačku. Predávame ich a aj na nich vyrábame.

V krátkosti nám priblížte vaše plány do budúcna.

Našou víziou je preraziť na českom trhu s predajom CNC strojov, naďalej rozširovať naše portfólio výrobných možností a predaja a poskytovať zákazníkom tie najlepšie služby.
Celý článok si môžete prečítať aj tu